Ich liebe Den, dessen Seele tief ist auch in der Verwundung, und der an einem kleinen Erlebnisse zu Grunde gehen kann: so geht er gerne über die Brücke.
Jeg elsker den hvis sjel er dyp også når den såres, og som kan gå til bunns og til grunne også på små ting: slik går han over broen.
I love him whose soul is deep even in the wounding, and may succumb through a small matter: thus goeth he willingly over the bridge.
Mi amas tiun, kies animo estas profunda eĉ en la vundo, kaj kiu pro eta okazo povas perei: tial volonte li pasas la ponton.
J'aime celui dont l'âme est profonde, même dans la blessure, celui qu'une petite aventure peut faire périr: car ainsi, sans hésitation, il passera le pont.
Yo amo a aquel cuya alma es profunda incluso cuando se la hiere, y que puede perecer a causa de una pequeña vivencia: pasa así de buen grado por el puente.
Io amo colui la cui anima è profonda anche nella ferita, e può andare a fondo anche per un piccolo evento: perché è uno che passa volentieri sopra il ponte.
Я люблю того, чья душа глубока даже в ранах и кто может погибнуть при малейшем испытании: так охотно идет он по мосту.
Я люблю того, в кого душа й у ранах глибока і хто може загинути від малої пригоди,— так охоче ступає він через міст.
Kocham tego, czyja dusza jest głęboką, nawet poranioną będąc, i którego drobne nawet przejście zgubić może: gdyż chętnie przez most on przechodzi.
Miluji toho, čí duše jest hluboká i v poranění a kdo může zahynouti malým zážitkem: tak půjde rád přes most.
Milujem toho, čia duša je hlboká, aj ked' je zranená a môže zahynút' aj z malého zážitku: taký rád kráča po moste.
Aš myliu tą, kas turi sielą, kuri net sužeista tauri išlieka, kuris gyvenimą aukot sutinka nors ir dėl menko jaudulio krūtinės: taip žengia drąsiai jis per tiltą.