Die Stunde, wo ihr sagt: "Was liegt an meiner Tugend! Noch hat sie mich nicht rasen gemacht. Wie müde bin ich meines Guten und meines Bösen! Alles das ist Armuth und Schmutz und ein erbärmliches Behagen!"
Den time da du utbryter: "Hva betyr vel min dyd! Ennå fødte den ingen storm i meg. Både mitt "godt" og mitt "ondt" kjeder meg! Alt sammen er bare fattigdom, urenslighet og lummer selvtilfredshet!"
The hour when ye say: "What good is my virtue! As yet it hath not made me passionate. How weary I am of my good and my bad! It is all poverty and pollution and wretched self-complacency!"
La horo, kiam vi diros: "Kiom gravas mia virto! Ĝi min ne faris furioza. Kiel laca mi estas pri miaj bono kaj malbono! Ĉio ĉi estas malriĉo, malpuro kaj mizera plaĉo!"
L'heure où vous dites: "Qu'importe ma vertu! Elle ne m'a pas encore fait délirer. Que je suis fatigué de mon bien et de mon mal! Tout cela est pauvreté, ordure et pitoyable contentement de soi-même."
La hora en que digáis: «¡Qué importa mi virtud! Todavía no me ha puesto furioso. ¡Qué cansado estoy de mi bien y de mi mal! ¡Todo esto es pobreza y suciedad y un lamentable bienestar!»
L'ora nella quale voi dite: 'Che me ne importa della mia vlrtù! Essa non è riuscita ancora a farmi immpazzire! Come sono stanco del mio bene e dei mio male! Tutto ciò non è che povero e sporco e un misero conforto!'
Час, когда вы говорите: "В чем моя добродетель! Она еще не заставила меня безумствовать. Как устал я от добра моего и от зла моего! Все это бедность и грязь и жалкое довольство собою!"
Година, коли ви скажете: "Що мені власна доброчесність! Вона ще не спонукала мене до шаленства. Як стомивсь я від свого добра і від зла свого! Все це — убогість, бруд і жалюгідне вдоволення!"
Godzina, kiedy powiecie: "I cóż z mej cnoty! Jeszcze mnie ona o szaleństwo nie przyprawiła. Jak żem umęczony swem złem i dobrem! Wszystko to - ubóstwo i brud i błogość żałosna!"
Hodina, v níž řeknete: "Co záleží na mé ctnosti? Ještě mne nerozběsnila. Jak jsem syt svého dobra a svého zla! To vše jest chudoba a špína a bídné pohodlí!"
Hodina, ked' si poviete: „Čo záleží na mojej cnosti! Ešte ma nevzrušila. Ako ma unavuje moje dobro aj moje zlo! Všetko je to chudoba a špina a úbohé živorenie!"
Tai valanda, kai jūs kartosit: "Kas iš dorybių mano! Dar įtūžio širdy jos nesukėlė. Kaip pavargau nuo gėrio ir nuo blogio savo! Ir visa tai - vien skurdas purvas, malonumas menkas!"