Man vergilt einem Lehrer schlecht, wenn man immer nur der Schüler bleibt. Und warum wollt ihr nicht an meinem Kranze rupfen?
Man takker sin lærer dårlig ved alltid å forbli elev. Mine disipler, hvorfor piller dere ikke ved laurbærkransen rundt mitt hode?
One requiteth a teacher badly if one remain merely a scholar. And why will ye not pluck at my wreath?
Malbone oni kompensas instruanton restante ĉiam nur lernanto. Kaj kial vi ne volas pluki miajn laŭrojn?
On n'a que peu de reconnaissance pour un maître, quand on reste toujours élève. Et pourquoi ne voulez-vous pas déchirer ma couronne?
Se recompensa mal a un maestro si se permanece siempre discípulo. ¿Y por qué no vais a deshojar vosotros mi corona?
Si ricompensa male un maestro, se si rimane sempre soltanto alunno. E perché voi non vorreste sfrondare la mia corona?
Плохо отплачивает тот учителю, кто навсегда остается только учеником. И почему не хотите вы ощипать венок мой?
Погано віддячує учителеві своєму той, хто назавжди лишається тільки учнем. І чом би вам не поскубати вінок мій?
Źle się wywdzięcza mistrzowi, kto zawsze tylko uczniem zostaje. I czemuż nie chcecie z wieńca mego uszczknąć?
Špatně splácí učiteli, kdo stále zůstává jen žákem. A proč byste neškubali z mého věnce?
Zle sa odpláca učitel'ovi, kto ostáva stále len žiakom. A prečo by ste nemali šklbat' z môjho venca?
Menka paguoda mokytojui, jei mokinys tik mokiniu išlieka. Kodėl gi jūs nenorit manosios aureolės papešioti?