"Nicht doch, sprach Zarathustra; du hast aus der Gefahr deinen Beruf gemacht, daran ist Nichts zu verachten. Nun gehst du an deinem Beruf zu Grunde: dafür will ich dich mit meinen Händen begraben."
"Slik er det likevel ikke," sa Zarathustra; "av faren har du skapt deg et kall - det skal man ikke forakte. Og nå går du til grunne ved ditt kall: derfor vil jeg begrave deg med mine egne hender."
"Not at all, " said Zarathustra, "thou hast made danger thy calling; therein there is nothing contemptible. Now thou perishest by thy calling: therefore will I bury thee with mine own hands."
"Tamen ne, parolis Zaratuŝtra, la danĝeron vi faris via profesio, en tio nenio estas malestiminda. Nun pro via profesio vi pereos: por tio mi volas vin enterigi propramane."
"Non pas, dit Zarathoustra, tu as fait du danger ton métier, il n'y a là rien de méprisable. Maintenant ton métier te fait périr: c'est pourquoi je vais t'enterrer de mes mains."
«No hables así, dijo Zaratustra, tú has hecho del peligro tu profesión, en ello no hay nada despreciable. Ahora pereces a causa de tu profesión: por ello voy a enterrarte con mis propias manos.»
"Ma no" disse Zarathustra; "tu hai fatto del pericolo la tua professione, e su questo non c'è niente da dire. Ora tu muori in seguito alla tua professione: e io per mia parte ho intenzione di seppellirti con le mie mani."
"Не совсем так, – сказал Заратустра, – ты из опасности сделал себе ремесло, а за это нельзя презирать. Теперь ты гибнешь от своего ремесла; за это я хочу похоронить тебя своими руками".
— Не зовсім так,— промовив Заратустра. — Ти з небезпеки зробив собі ремесло, а за це не можна нікого зневажати. Тепер ти гинеш від свого ремесла, і за це я хочу тебе поховати своїми руками.
- Zaniechaj tych myśli, - odparł Zaratustra, tyś z niebezpieczeństwa uczynił powołanie, tem się nie gardzi. I oto przez swe powołanie giniesz; zato pochowam cię własnemi rękoma. -
"Nikoli," pravil Zarathustra; "z nebezpečenství učinil sis povolání, na tom není nic mrzkého. Teď svým povoláním hyneš: za to tě pochovám svýma rukama."
„To zas nie, povedal Zarathustra, ty si si z nebezpečenstva spravil povolanie a to nemožno odsudzovat'. Stal si sa obet'ou svojho povolania a za to t'a pochovám vlastnými rukami."
"Ne ne,- Zaratustra jam tarė,- pavojus tapo amatu tavuoju, ir nieko čia nėra niekinga. Dabar nuo savo amato ir žūsti: todėl palaidosiu tave aš rankom savo."