Dass er sich selber richtete, war sein höchster Augenblick: lasst den Erhabenen nicht wieder zurück in sein Niederes!
At han dømte seg selv, var hans mest opphøyede øyeblikk: la ikke denne opphøyede synke tilbake i sin fornedrelse!
When he judged himself — that was his supreme moment; let not the exalted one relapse again into his low estate!
Ke li juĝis sin mem, estis lia momento plej alta: la sublimulon ne retrolasu en lian malsublimon!
Ce fut son moment suprême, celui où il s'est jugé lui-même: ne laissez pas le sublime redescendre dans sa bassesse!
El haberse juzgado a sí mismo constituyó su instante supremo: ¡no dejéis que el excelso recaiga en su bajeza!
Quando egli giudicò se stesso, fu il suo attimo più sublime: non lasciate che il sublime ridiscenda di nuovo nella bassezza della sua natura!
То, что он сам осудил себя, было его высшим мгновением; не допускайте, чтобы тот, кто возвысился, опять опустился в свою пропасть!
Те, що він засудив себе, було його найвищою миттю: не дайте звеличеному знов повернутися у ницість свою!
Iż samego siebie on zasądził, najwznioślejszą to było jego chwilą: nie dopuśćcież, aby wyniosły powracał do swej nizkości!
Že sám sebe odsoudil, byl jeho nejvyšší okamžik: nepusťte povzneseného zase zpět do jeho nížin!
Že sa sám odsúdil, to bola jeho najvyššia chvíl'a: nepustite povzneseného zase spät' do jeho nížiny!
Kad pats save jis teisė, tai buvo jo akimirka šviesiausia: neleiskit jūs iškilusiajam atgal nusmukti į menkystę savo!