Die Stunde, wo ihr sagt: "Was liegt an meinem Glücke! Es ist Armuth und Schmutz, und ein erbärmliches Behagen. Aber mein Glück sollte das Dasein selber rechtfertigen!"
Den time da du utbryter: "Hva betyr vel min lykke? Fattigdom, urenslighet og lummer vellyst! Men min lykke skulle rettferdiggjøre selve tilværelsen!"
The hour when ye say: "What good is my happiness! It is poverty and pollution and wretched self-complacency. But my happiness should justify existence itself!"
La horo, kiam vi diros: "Kiom gravas mia feliĉo! Ĝi estas malriĉo, malpuro kaj mizera plaĉo. Sed mia feliĉo devus pravigi la vivon!"
L'heure où vous dites: "Qu'importe mon bonheur! Il est pauvreté, ordure et pitoyable contentement de soi-même. Mais mon bonheur devrait légitimer l'existence elle-même!"
La hora en que digáis: «¡Qué importa mi felicidad! Es pobreza y suciedad y un lamentable bienestar. ¡Sin embargo, mi felicidad debería justificar incluso la existencia!»
L'ora nella quale voi dite: ?Che me ne importa della mia felicità! È una cosa povera e sporca e un misero conforto. Proprio la mia felicità, dovrebbe da sola bastare a giustificare l'esistenza!?
Час, когда вы говорите: "В чем мое счастье! Оно – бедность и грязь и жалкое довольство собою. Мое счастье должно бы было оправдывать само существование!"
Година, коли ви скажете: "Що мені власне щастя! Воно — убогість, бр^уд і жалюгідне вдоволення! Моє щастя мало б саме виправдати своє існування!
Godzina, kiedy powiecie: "I cóż z mego szczęścia! Jest ono ubóstwem i brudem i żałosną błogością. Lecz me szczęście powinno samo istnienie usprawiedliwiać!"
Hodina, v níž řeknete: "Co záleží na mém štěstí! Chudoba je to a špína a bídné pohodlí. Ale mé štěstí by mělo ospravedlniti sám život!"
Hodina, ked' si poviete: „Čo záleží na mojom št'astí! Chudoba je to a špina a úbohé živorenie. No moje št'astie by malo ospravedlnit' aj život!"
Tai valanda, kai jūs sakysit: "Kas iš tos laimės mano! Tai - skurdas, purvas, malonumas menkas. Tačiau juk laimė mano turėtų pačią būtį teigti!"