Als Zarathustra diese Worte gehört hatte, grüsste er den Heiligen und sprach: "Was hätte ich euch zu geben! Aber lasst mich schnell davon, dass ich euch Nichts nehme!" - Und so trennten sie sich von einander, der Greis und der Mann, lachend, gleichwie zwei Knaben lachen.
Da Zarathustra hadde hørt oldingen til ende, hilste han den hellige og sa: "Hva skulle jeg ha å gi deg og din gud? Men la meg gå hurtig bort - før jeg røver noe fra deg!" - Og så skiltes de, oldingen og mannen, leende, som barn ler til hverandre.
When Zarathustra had heard these words, he bowed to the saint and said: "What should I have to give thee! Let me rather hurry hence lest I take aught away from thee!" — And thus they parted from one another, the old man and Zarathustra, laughing like schoolboys.
Aŭdinte ĉi tiun parolon, Zaratuŝtra la sanktulon salutis kaj diris:, "Kion al vi mi povus doni! Sed rapide min lasu, ke mi de vi ne prenu!" Kaj tiel disiĝis la maljunulo kaj la viro, ridante, kiel ridas du knaboj.
Lorsque Zarathoustra eut entendu ces paroles, il salua le saint et lui dit: "Qu'aurais-je à vous donner? Mais laissez-moi partir en hâte, afin que je ne vous prenne rien!" - Et c'est ainsi qu'ils se séparèrent l'un de l'autre, le vieillard et l'homme, riant comme rient deux petits garçons.
Cuando Zaratustra hubo oído estas palabras saludó al santo y dijo: «¡Qué podría yo daros a vosotros! ¡Pero déjame irme aprisa, para que no os quite nada!» -Y así se separaron, el anciano y el hombre, riendo como ríen dos muchachos.
A questo punto Zarathustra salutò il santo e disse: "Che cosa posso darvi? Lasciatemi andare, piuttosto, prima che vi tolga qualcosa!" Così si separarono l'uno dall'altro, il vecchio e l'uomo, sorridendo come sorridono due fanciulli.
Услышав эти слова, Заратустра поклонился святому и сказал: "Что мог бы я дать вам! Позвольте мне скорее уйти, чтобы чего-нибудь я не взял у вас!" – Так разошлись они в разные стороны, старец и человек, и каждый смеялся, как смеются дети.
На ці слова Заратустра вклонився святому й сказав: — Що ж я вам дам?! Дозвольте мені швидше звідси піти, щоб я не взяв чогось у вас! Так розійшлися вони, старий чоловік і молодший, і кожен сміявсь, як сміються діти.
Gdy Zaratustra te słowa usłyszał, pokłonił się świętemu i rzekł: "Czemże was mógłbym ja obdarzyć? Pozwólcie mi jednak odejść czemprędzej, abym wam czego nie odebrał!" - I tak oto rozstali się ze sobą starzec i mąż, śmiejąc się jako dwa żaki.
Když Zarathustra uslyšel tato slova, pozdravil světce a pravil: "Co bych vám mohl dáti! Jen mne rychle pusťte, abych vám nic nevzal!" - A tak se od sebe odloučili, kmet a muž, smějíce se, jako se smějí dva chlapci.
Ked' si Zarathustra vypočul tieto slová, pozdravil svätca a riekol: „Čo by som vám ja už mohol dat'! Len ma rýchlo pustite, aby som vám nič nevzal!" -A tak sa ten starec a muž rozlúčili a smiali sa, ako sa smejú dvaja chlapci.
Šituos žodžius išgirdęs, Zaratustra nusilenkė šventajam ir šitaip tarė: "O ką gi duoti jums galėčiau! Verčiau skubiai paleiskite mane, kad aš iš jūsų nepaimčiau nieko!" - Taip jie abu, Zaratustra ir senis, savais keliais pasuko su šypsenom veide, lyg du jauni berniukai.